Obec Beluša
Beluša
Okres: Púchov
Kraj: Trenčiansky
Počet obyvateľov: 6 209 (k 1.1. 2022)
Starosta obce: Ján Prekop
História obce:
Beluša patrí medzi najväčšie obce na Slovensku. Leží v severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Bielych Karpát, Javorníkov a Strážovských vrchov.
Vďaka výhodnej polohe bolo územie Beluše osídlené už v dávnych dobách. Prvé, doposiaľ známe, archeologické nálezy z teritória Beluše pochádzajú zo staršej doby bronzovej (2000 - 1500 rokov p.n.l.), kedy boli nájdené skrčené ľudské kostry, ihlice, náramky, špirálovité krúžky, náušnice z bronzu a náušnice zo zlata v hložskom chotári (časť Beluše). Zo strednej doby bronzovej (1500 - 1200 rokov p.n.l.) sa podarilo odkryť medzi potokmi Rybníky a Pružinka 26 hrobov s hlinenými nádobami so zbytkami zhorených kostí, dvojuché amfory, misky, hrnce, bronzové náramky, závesky, prstene, ihlice a korálky. Bola objavená tiež hrnčiarska pec a rôzna keramika. Rímsku dobu (100 - 400 rokov n.l.) na území Beluše reprezentuje nález železného oštepu. V časti Hradište existovalo kedysi hradisko, čoho svedectvom sú stopy po valovom opevnení. Z čias veľkomoravskej doby (800 - 900 rokov n.l.) boli pri osade pod Malenicou nájdených 36 mohýl a 6 žiarových hrobov lužickej kultúry.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1330. Je to doklad o určení chotárnej hranice medzi Belušou a Trstím. V tejto, pre Belušu najstaršej písomnosti, figuruje ona len ako "terra Belos", pričom "terra" v danom prípade znamená už osídlenú zem. V roku 1332 v súpise pápežských desiatkov je uvádzaná aj belušská fara. V tom čase tu už stál jeden z najstarších kostolíkov na Považí. Druhá listina, ktorá má pre najstaršie dejiny Beluše význam, pochádza z 10. novembra 1369. Ohraničuje sa v nej belušský chotár od visolajského. V tejto listine Beluša je uvedená ako "villa Belos", čiže už ako obec alebo dedina. Spomína sa aj rieka Beluša ("fluvium Belus"), pod ktorou treba chápať dnešnú Pružinku. Táto listina sa nachádza v Maďarskom Krajinskom Archíve v Budapešti. Tretí významný doklad, a to listina kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z 5. apríla 1375 je listinou, podľa ktorej panovník daroval Trenčiansky hrad i s inými hradmi a so všetkými ich náležitosťami kráľovskému taverníkovi Jurajovi Bebekovi z Plešivca s výnimkou troch miest a to Trenčína, Beluše a Ilavy ("...exceptis tribus civitatibus videlicet Trinchinio, Belus et Leva vocatis..."). V tejto listine Beluša je uvedená po prvý raz ako mesto ("civitas"). Do roku 1439 bola Beluša súčasťou Trenčianskeho panstva, od roku 1439 Ilavského panstva, kde sa Beluša uvádza ako "oppidum", čo znamená opevnené mestečko.
Charakteristickým znakom mestečiek, teda aj Beluše, bola vnútorná samospráva s právom voliť si richtára a mestskú radu. Pokiaľ ide o práva, boli to právo mlynu, právo jatky, právo variť pivo, čapovať víno, páliť pálenku, právo lovu a rybolovu, právo vypaľovania tehál a napokon právo vydržiavať jarmoky a trhy. S menom belušského richtára sa stretávame v prameňoch prvý raz v roku 1507, kedy sa spomína richtár Pavol Benkovič. 14. októbra 1659 trhové privilégium pre mestečko Belušu. Podľa neho jarmoky sa konali štyrikrát ročne, a to na Mateja, na sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa, na sviatok Premenenia Pána a na sviatok sv. apoštolov Šimona a Júdu. Privilégium zakotvuje aj konanie týždenných trhov, ktoré praktizovali už od dávnych čias. V 17. storočí v mestečku nastal značný rozmach remeselníckych cechov. Medzi belušských remeselníkov patrili predovšetkým: papučiari, debnári, hrčniari, kováči, kožušníci, tkáči, krajčíri, zámočníci a klobučníci. V roku 1893 tu vznikla Košikárska škola, prvá na Slovensku, ktorá sa v r. 1900 prezentovala na svetovej výstave v Paríži.
Historické jadro obce tvorí neskororenesančný rímsko-katolícky kostol z 1. polovice 17. storočia, zbarokizovaný v 2. polovici 18. storočia, zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. V jeho blízkosti sa nachádza najstaršia historická pamiatka Beluše, a to neskororománsky kostolík sv. Anny, ktorého vznik siaha do 2. polovice 13. storočia.
Pre obec malo obrovský význam vybudovanie železnice a železničnej stanice v rokoch 1878 - 1883. Do roku 1887 figuruje Beluša ako mesto, od tohto roku sa mení na obec. V roku 1913 je tu postavená prvá lekáreň, 1931 hasičská zbrojnica, 1932 nová škola, 1934 zapojený prvý telefón v obci a postavenie kultúrneho domu.
Významné osobnosti obce Beluša:
Prof. MUDr. Pavol Adámi - profesor, lekár, zverolekár, vedec, balneológ
MUDr. Emanuel Filo - vedec, lekár, pedagóg
MUDr. Štefan Fraštacký - lekár, chirurg, publicista
Róbert Kasián Holba - kňazský hospodár, kanonik, lingvista, univerzitný profesor
MUDr. Ladislav Kvasnička st. - lekár, detský psychiater, defektológ, publicista, spisovateľ, maliar
Ján Turzo-Nosický - pedagóg, spisovateľ, jazykovedec, kultúrny dejateľ